Rímsky Panteón

Autor: Peter Brejčák | 20.2.2011 o 11:00 | Karma článku: 7,27 | Prečítané:  1519x

Čo je také zaujímavé na starodávnej kope betónu s kupolou, ktorá má vo svojom strede ešte aj dieru? Napríklad betón, kupola a diera v nej.

 

Betón

Rímsky Panteón bol postavený na príkaz cisára Hadriana v druhom storočí po Kristovi. Apollodoros z Damasku (architekt Panteónu) netrocháril a postavil ho z betónu. Po úpadku Rímskej ríše sa na betón pozabudlo a trvalo ďalších až 1600 rokov (!!!), kým bol opäť použitý na stavbu budovy (John Smeaton ho v roku 1774 použil pri oprave základov majáka v Anglicku) a až v 19. storočí si ľudia uvedomili, že je to vlastne skvelý materiál na bežnejšie používanie. Rimana s betónom predbehli dobu.

Kupola

Vďaka tomuto úžasnému stavebnému materiálu mohli Rimania postaviť tento 43 metrov vysoký a takisto 43 metrov široký skvost v tvare kruhu. Aby to aj nejak vyzeralo, rozhodli sa, že ako strop použijú kupolu. Áno, na tú dobu bol problém postaviť kupolu. Dôkazom je aj to, že až do 15. storočia, čiže približne 1300 rokov, to bola najväčšia kupola sveta.

Okulus

Nie, nie je to obyčajná kupola. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je nedokončená. Opak je však pravdou. Osem metorv široký okulus, ako sa nazýva tá diera v strede kupoly, je tam nechaný naschvál a to hneď z troch dôvodov.

Keď vôjdete do Panteónu a rozhliadnete sa, zistíte, že tam nie sú žiadne okná (robiť okná do 6 metrov hrubých múrov by bolo nepraktické). Načo by však stavali niečo také veľké, keby tam mala byť tma? Osvetlenie sviečkami je síce romantické, ale to by bolo náročné na údržbu. To je prvá úloha okulu – osvetľovať.

Keďže je to obyčajná diera, pravdepodobne slúžila aj na vetranie.

To sa Apollodorovi z Damasku asi málilo, tak vymyslel ešte tretí účel – hodiny. Keď niekto zaučený vošiel do Panteónu, kamkoľvek dopadali slnečné lúče, dokázal povedať, aký je čas.

Problém sa objavil, keď pršalo. Zaučený nemohol povedať, aký je čas. Ale aj napriek 8 metrovej diere v strope sa tam mohol pred dažďom schovať. Ako je to možné? Vztlaková sila (nie, nepôsobí iba v kvapalinách) sa postarala o to, aby dovnútra nedopadali dažďové kvapôčky. Problém mohol nastať iba pri veľkej prietrži mračien, ale to Rimania taktiež premysleli – do mramorovej podlahy urobili dierky, ktoré viedli k systému odvodňovacích kanálikov. Potopa nikdy nehrozila.

Vďaka Bohu

Je to takmer na neuverenie, ale takmer sme mohli o Panteón prísť. Pôvodne bola totiž stavba zasvätená pohanským bohom. Ak by ho pápež Bonifác IV. nenechal v 7. storočí zmeniť na kresťanský kostol, je dosť možné, že teraz by už táto stavba nestála.

Môžeme teda ďakovať Bohu, že Panteón stále stojí. Nielen, že to Boh zariadil pomocou vtedajšieho pápeža, ale túto skvostnú stavbu ušetril aj počas početných zemetrasení.

Príklad pre ďalších

Dnes slúži Panteón ako miesto posledného odpočinku viacerých významných mužov, napríklad slávneho umelca Raphaela či kráľov Viktora Emanuela II. a Umberta I.

Je nepochyné, že rímskym Panteónom sa inšpirovali aj v Paríži, kde sú pochovaní významní Francúzi.

Zaujímalo by ma, či by v slovenskom Panteóne, ak by sme taký mali, odpočíval Svätopluk.

V mojom článku Ako prejsť Rím za jeden deň z júna 2009 tvrdím, že Panteón pri návšteve Ríma dôležitý nie je. Nie je to pravda.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?